Spoločenstvo evanjelických žien

Ženy, ktoré ako manželky evanjelických kňazov podporovali reformáciu, pomáhali vyučovať základy viery, podporovali cirkev, kazateľov aj učiteľov, stáli za vydaním kresťanských kníh, kázní, modlitebných kníh a katechizmov, vynikali v dobročinnosti a boli príkladom neúnavnej služby, motivovanej vierou v každodennom živote. V dobe, kedy mala žena skutočne málo možností na vzdelávanie dokázali hrdinky knihy Reformácia po praslici slúžiť Pánu Bohu a blížnym ako významné podporovateľky evanjelickej cirkvi, tlačiarky, korektorky, poetky, spisovateľky a vydavateľky náboženskej poézie i prózy. V období 16.-18. storočia ide o nezvyklý jav, hodný povšimnutia a neskrývanej úcty. Rovnakú úctu si zasluhujú aj autorky knihy, ktorým sa z viac ako 300 prameňov podarilo zostaviť a predstaviť slovenskému čitateľovi aj doteraz úplne neznáme osobnosti žien, ktoré sa narodili alebo pôsobili na Slovensku. O nich a o ovocí päť ročnej práce, ktorá stála za vydaním knihy Reformácia po praslici prišla do Žiliny porozprávať jedna z jej autoriek p. Vlasta Okoličányová.

Meč a praslica

V starších časoch sa na Slovensku a v susedných krajinách používal pojem „praslica“ ako symbol žien a „meč“ ako symbol mužov. Ak v rodine zomrela posledná žena, rod vymrel po praslici. Ak bez mužských potomkov zomrel posledný muž, rod vyhynul po meči. To, že sa reformácia šírila nielen po mužskej, ale aj po ženskej línii, je známe málo. Veď v oficiálnych historických dokumentoch reformačného hnutia sa nachádzajú len mená hrdinov viery – mužov. Ako sa však uvádza v sprievodnom texte knihy Reformácia po praslici, „Pán Boh splnil zasľúbenie a do svojej služby povolal nielen mužov, ale i ženy a vyzbrojil ich svojím Duchom.“

So zatajeným dychom som preto začala čítať príbehy žien, ktorých láska k ich manželom posilňovala natoľko, že svojich mužov odvážne zachránili pred istou smrťou. Alebo príbeh, ktorý predstavuje šľachtičnú, cválajúcu na koni, s rozpustenými vlasmi a mečom v ruke. Prišla uprostred noci, aby bránila odobratiu kostola, vediac, že evanjelici majú na svoj kostol právo. Alebo ďalšia vzácna hrdinka, ktorá....        

Jedna z nich – Magdaléna Heymairová

Počas spoznávania hrdiniek reformácie oslovila sestru Okoličányovú ženská postava Magdalény Heymairovej, pôsobiacej v Nemecku, Rakúsku aj u nás. Posledným miestom jej pôsobenia boli Košice a posledná z jej kníh bola vydaná v Bardejove v roku 1580. Autorka – žena, opakovane vydávajúca svoje knihy už v 16. storočí bola neobyčajný unikát! Prednášajúca ju nielen preto pokladá za jedinečnú protagonistku reformácie. „Hoci  jej pôvod bol katolícky a pochádzala z veľmi chudobných pomerov, samovzdelávaním dosiahla post učiteľky a stala sa stúpenkyňou reformačných myšlienok. Jej horlivá viera a literárne nadanie ju priviedli k myšlienke vytvoriť pre vyučovanie dievčat vlastné učebnice.“ Tie  Magdaléna Heymairová tvorila vo veršoch. Podarilo sa jej jedinečné dielo – zveršované texty Biblie! „Ako prvé použila listy apoštola Pavla predpísané na nedeľné bohoslužby, v inom diele texty zo skutkov apoštolov, knihy Sirachovej a Tobiášovej a knihy Ruth“, dopĺňa V. Okoličányová.

Biblia vo veršoch – odkaz Magdalény Heymairovej

Magdaléna Heymairová, podobne ako otec reformácie Dr. Martin Luther, pochopila, že Slovo Božie môže v človeku pracovať a meniť ho na Boží obraz iba vtedy, ak mu čitateľ rozumieme. Pre ľahšie osvojenie si biblického posolstva preto Heymairová texty zjednodušila, prebásnila do veršov a pridala k nim aj názvy známych nápevov ľudových a nábožných piesní z viacerých kresťanských spevníkov. Sestra Okoličányová ocenila aj jej organizačné schopnosti, veď „texty jej  piatich kníh, ktoré v 16. storočí napísala, dokázala vydávať počas svojho života v opakovaných nákladoch a vo viacerých európskych mestách.“ Navyše, diela Magdalény Heymairovej boli obľúbené a úspešné natoľko, že získala podporu viacerých evanjelických kňazov (ich sympatie voči jej dielam čítame v predhovoroch  k jednotlivým vydaniam). Dodajme, že vzácne dielo by nevzniklo ani bez podpory ďalších žien – mecenášok z radov meštianskych a šľachtických kruhov, ktoré tlačenie týchto učebných pomôcok financovali.

Všetky diela Magdalény Heymairovej sa už v 16. storočí ocitli na zozname tzv. kacírskych, t.j. katolíckou cirkvou zakázaných kníh. „Aj to je zrejme dôvod, prečo sa na Slovensku jej diela nezachovali“, myslí si autorka. Nachádzajú sa však v nemeckých, rakúskych a maďarských knižniciach, a tak odkaz Magdalény Heymairovej pretrváva a i dnes motivuje k vytrvalosti a usilovnej práci na Božej vinici, a to aj v prípade komplikácii a nie jednoduchých podmienok.

Aké boli ženy reformácie?

Aké vlastnosti ženských hrdiniek z knihy „Reformácia po praslici“ vníma V. Okoličányová ako ich dominantné a spoločné vlastnosti? Hrdinky viery označila ako ženy, s „hlbokou vierou, ktorá určovala ich myslenie, správanie i celý spôsob života. Boli to ženy, ktoré prijímali ťažké situácie bez reptania (choroby, predčasné úmrtia detí, vdovský stav, stratu majetku, prenasledovanie pre vieru, spoločenskú krivdu, zradu, ponižovanie); boli aktívne a vytrvalé v odpore voči spôsobenej nespravodlivosti; nasadzovali všetky sily a schopnosti za záchranu života svojich najbližších; samé sa vzdelávali v otázkach viery, náboženstva, teológie a iných vedách; podporovali povolania svojho manžela a aj v časoch dlhodobého odlúčenia (vojny, viacročné väzenie) zachovávali celoživotnú manželskú vernosť a napokon, boli to ženy, ktoré štedro finančne podporovali vzdelávanie aj najnižších vrstiev obyvateľstva (tlačiarky, vydavateľky, mecenášky).“

Nápad písať o ženách

Myšlienka nájsť a spracovať životopisy ženských osobností prišla z Evanjelickej akadémie vo Viedni a bola adresovaná Spoločenstvám evanjelických žien v krajinách bývalej Dunajskej monarchie (Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko / Sliezsko a Slovensko, pozn.). Na výzvu pozitívne reagovalo aj slovenské Spoločenstvo evanjelických žien (ďalej SEŽ), ktoré k jubileu  500 rokov reformácie spracovalo dva projekty: Projekt „Gobelín“ – Vyšívaná história Reformácie na Slovensku, ktorý sme mali možnosť vidieť vo viacerých cirkevných zboroch na Slovensku a v príspevku predstavený projekt Reformácia a ženy – historický výskum účasti žien na šírení Reformácie a obrane Evanjelickej cirkvi. Cieľom oboch projektov je poslúžiť „k oživeniu viery, prebudeniu cirkvi a k oslave Božieho mena.“

SEŽ oslovilo viacerých historikov a archivárov z radov mužov aj žien. Našli sa len 4 autorky – ženy, ktoré sa podujali na výskum, ktorý sa na Slovensku doposiaľ nerealizoval. Autorky sa rozhodli pracovať päť rokov bez nároku na honorár, „len“ s nádejou a vierou, že sa nájdu finančné prostriedky, aby mohla byť kniha vytlačená. Popasovali sa s viac ako 300 historickými rukopisnými a tlačenými dokumentmi, napísanými najmä v nemčine, latinčine a maďarčine. Výskum je doplnený o 70 ilustrácií, pochádzajúcich z historických kníh. Vďaka ďalším ženám mohla byť kniha obohatená o úvodné štúdie, predhovor či cudzojazyčné resumé v angličtine a nemčine. Súčasťou tejto práce bola aj práca literárnej lektorky, jazykovej korektorky či knižného dizajnéra. Knihu zdobia ilustrácie, za ktoré vďačíme akademickej maliarke. Vďaka patrí aj obetavej aktivite predsedníčky SEŽ a spoluautorke s. farárke Daniele Horínkovej a štedrej podpore evanjelickej cirkvi z Nemecka a Rakúska. Unikátne dielo sa stretlo aj so štedrosťou niekoľkých domácich darcov.

Ak dá Pán Boh, bude aj pokračovanie

Vlasta Okoličányová uvažuje aj o tom, že pre pokračovanie výskumu a hľadanie ďalších neznámych alebo málo známych výnimočných evanjelických žien zo Slovenska, alebo u nás pôsobiacich, je potrebné získať ďalšie autorky. Tie by mapovali neskoršie obdobie – od konca 18. storočia, t.j. od vydania Tolerančného patentu (1781) až do súčasnosti. Potrebná bude opäť finančná podpora na domácej a zahraničnej pôde, ale „ak k tomu Pán cirkvi pridá svoje požehnanie, v diele by mohli ďalší autori zaiste pokračovať“, myslí si sestra Okoličányová a dodáva, že ona sama „už pre ´svoj šuplík´ pokračuje vo výskume. Hľadá a aj nachádza ďalšie vzácne ženy, lebo kto ´veľa a trpezlivo hľadá, ten iste nachádza´.“

Kniha Reformácia po praslici uzrela svetlo sveta v auguste 2017 – v pamätnom roku 500. jubilea reformácie – a dnes sa teší stále väčšiemu zástupu čitateľov. Prvý historický výskum podielu žien na šírení reformácie a na obrane Evanjelickej cirkvi v časoch protireformácie na Slovensku už ocenili nielen ženy, ale aj vzdelané mužské osobnosti, akými je napríklad bibliograf, historik knižnej kultúry a cirkevných dejín doc. PaedDr. Miloš Kovačka, DrSc. (recenzia časopisu Tvorba č. 1/2018) alebo emeritný biskup Dr. h. c. prof. ThDr. Július Filo vo svojej ústnej i printovej pochvale.         

Hedwiga Tkáčová

Mag. Gertrud Dorn, Stuttgart

Ing. Anna Germanová

Mgr. Daniela Horínková

 (Z epištoly synovi)